Daňové priznanie, sadzba dane, platenie dane a pokuta
Zákon rozlišuje tri druhy dane z nehnuteľností – daň z bytov a nebytových priestorov, daň zo stavieb a daň z pozemkov. Daňová povinnosť vzniká 1. januára zdaňovacieho obdobia, ktoré nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal vlastníkom (správcom, nájomcom alebo užívateľom) nehnuteľnosti a zaniká 31. decembra zdaňovacieho obdobia, v ktorom daňovníkovi zanikne vlastníctvo (správa, nájom alebo užívanie) nehnuteľnosti. Správcom dane je obec, resp. mesto, v ktorého územnom obvode sa nehnuteľnosť nachádza.
Na vyrubenie dane je teda rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, pričom sa neprihliada na zmeny skutočností (napríklad zmena charakteru pozemku, zmena výmery), ktoré vzniknú v priebehu zdaňovacieho obdobia.
Daňové priznanie
Daňové priznanie k dani z nehnuteľností je vlastník nehnuteľnosti povinný podať za daňové obdobie, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť (stal vlastníkom nehnuteľnosti). Daňové priznanie treba podať príslušnému správcovi dane (t. j. obci / mestu) najneskôr do 31. januára podľa právneho stavu, ktorý bol k 1. januáru toho istého roka. Ak sa teda stanete vlastníkom nehnuteľnosti 21.12.2023, daňové priznanie treba podať do 31. 1. 2024. Ak sa ale stanete vlastníkom nehnuteľnosti 2. januára 2024, daňové priznanie podáte až 31.1.2025. Ak nenastanú žiadne zmeny, povinnosť podať priznanie nasledujúce roky už nemáte.
ǀ Ak potrebujete vyriešiť právny problém s nehnuteľnosťou, kliknite sem » Realitná klinika
Ak daňovník už podal priznanie k dani z nehnuteľností a neskôr sa stane vlastníkom, správcom, užívateľom či nájomcom ďalšej nehnuteľnosti, prípadne nastanú zmeny na nehnuteľnosti (výmera, účel využitia) alebo mu zanikne vlastníctvo, správa, nájom alebo užívanie nehnuteľnosti, je povinný podať čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností do 31. januára. V čiastkovom priznaní je daňovník povinný uviesť len zmeny oproti dovtedy podanému priznaniu.
Sadzba dane a platenie dane
Sadzbu dane z nehnuteľností určuje každoročne všeobecným záväzným nariadením obec alebo mesto (každá obec a mesto má sadzbu dane pre príslušný rok uvedenú na svojej internetovej stránke). Výpočet dane z nehnuteľnosti potom predstavuje súčin výmery podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru (pri dani z bytov a nebytových priestorov) a sadzby dane. Do podlahovej plochy bytu sa nezapočíta balkón alebo lodžia. Naopak pivnica sa do podlahovej plochy bytu započítava. V niektorých prípadoch (napr. mesto Bratislava) určil správca dane štyri pásma sadzby dane podľa atraktivity lokality, pričom mestskú časť Staré Mesto zaradil do štvrtého pásma s najvyššou sadzbou dane z bytov (napr. na rok 2024 je to 1,35 eur / m2).
Na rozdiel od dane z príjmu, daňovník nie je povinný platiť daň z nehnuteľností zároveň v termíne podania daňového priznania. Daň z nehnuteľností je splatná až po jej vyrubení.
Vyrubená daň z nehnuteľností je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti platobného výmeru. Platobný výmer doručí správca dane vlastníkovi nehnuteľnosti.
Dvaja vlastníci nehnuteľnosti
Ak je nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve, tak daňové priznanie môže podať buď každý spoluvlastník za svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti alebo sa môžu spoluvlastníci dohodnúť, že daňové priznanie podá jeden z nich, s tým, že ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho podielu na dani.
Ak je nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, daňové priznanie môže podať jeden z manželov s tým, že obaja manželia ručia za daň spoločne a nerozdielne.
Pokuta za nepodanie daňového priznania k dani z nehnuteľností
Ak daňovník nepodá daňové priznanie v zákonom stanovenej lehote, správca dane mu uloží pokutu vo výške od 5 eur až 3000 eur. Ak daňovník nepodá daňové priznanie ani v lehote určenej v následnej výzve správcu dane, správca dane uloží pokutu vo výške od 10 eur až 6000 eur.